Ako si plastové sitové filtre poradia s rôznymi kvalitami vody, ako je vysoký sediment alebo organická hmota?

Plastové sitové filtre sú určené predovšetkým na zachytávanie a zadržiavanie pevných častíc vrátane piesku, bahna a väčších nečistôt. Účinnosť filtrácie je určená veľkosťou ôk sita, typicky v rozsahu od 50 do 200 ôk. Keď voda obsahuje značné množstvo sedimentu, sitový filter zachytí tieto častice na základe ich veľkosti vzhľadom na otvory v sitku. Toto je obzvlášť účinné na zabránenie vniknutiu väčších častíc do zavlažovacích systémov, kde takéto materiály môžu spôsobiť upchatie trysiek a žiaričov. Avšak v regiónoch s vodnými zdrojmi obsahujúcimi vysoké koncentrácie jemného sedimentu (ako je hlina alebo veľmi malé častice bahna) môžu plastové sitové filtre čeliť obmedzeniam. Jemné častice, ktoré sú menšie ako otvory sieťky, môžu prechádzať cez filter, čo môže mať vplyv na výkon systému. Okrem toho v oblastiach s nepretržitým zaťažením sedimentmi sa účinnosť filtra časom znižuje, pretože sito hromadí nečistoty. Na udržanie účinnosti systému môže byť potrebné časté čistenie alebo výmena filtra.

Organické látky v závlahovej vode – ako napríklad rozkladajúci sa rastlinný materiál, riasy, listy a mikroorganizmy – môžu predstavovať ďalšie výzvy pre plastové sitové filtre. Zatiaľ čo väčšie organické nečistoty budú filtrom zachytené, menšie organické častice (ako rozložená rastlinná hmota) môžu upchať sieťku, čím sa zníži prietok a účinnosť filtra. Organické materiály zachytené na obrazovke sa môžu rozložiť a potenciálne vytvoriť biofilm – slizkú vrstvu, ktorá môže ďalej zhoršiť účinnosť filtrácie znížením veľkosti pórov a podporou upchávania. Tento proces rozkladu tiež vyvoláva obavy týkajúce sa údržby filtra, pretože nahromadenie organických látok môže spôsobiť, že filter bude náchylnejší na rast baktérií a vznik nepríjemných pachov. V prípadoch nadmernej organickej kontaminácie môžu používatelia pozorovať výrazné zníženie výkonu systému, pretože filter je zahltený organickými úlomkami a tvorbou biofilmu. Tieto problémy si vyžadujú častejšiu údržbu a v niektorých prípadoch aj potrebu špeciálnych čistiacich prostriedkov na zabránenie rastu biofilmov.

Na zmiernenie problémov súvisiacich s častým upchávaním je veľa moderných plastových filtrov vybavených samočistiacimi funkciami. Mechanizmy spätného preplachovania sú napríklad navrhnuté tak, aby obrátili tok vody cez filter a uvoľnili nahromadené častice. Niektoré systémy môžu obsahovať aj automatické preplachovanie alebo čistenie „na požiadanie“, ktoré sa spustí, keď rozdiel tlaku na filtri prekročí určitú prahovú hodnotu, čo naznačuje nahromadenie nečistôt. Tieto samočistiace mechanizmy sú obzvlášť užitočné v prostrediach s vysokým obsahom sedimentov alebo organických látok, pretože pomáhajú udržiavať výkon filtra po dlhú dobu bez potreby manuálneho zásahu. Je však dôležité poznamenať, že systémy spätného preplachovania vyžadujú určité množstvo tlaku vody a prietoku, aby fungovali efektívne. V prípadoch, keď je dodávka vody obmedzená alebo nános sedimentov je mimoriadne vysoký, môže byť potrebné tieto samočistiace funkcie doplniť manuálnou údržbou.

Veľkosť ôk plastového sieťového filtra priamo ovplyvňuje jeho schopnosť zvládnuť rôzne kvality vody. Jemnejšia veľkosť ôk zachytí menšie častice, vrátane jemného bahna a organickej hmoty, čo môže byť prospešné vo vodách s vyššou úrovňou kontaminácie. Kompromisom však je, že jemnejšie pletivo má tiež vyššiu tendenciu sa rýchlejšie upchávať, najmä vo vodách s vysokou koncentráciou sedimentov. Používatelia musia starostlivo vybrať veľkosť ôk na základe očakávanej veľkosti častíc v ich zavlažovacej vode. Napríklad v poľnohospodárskom prostredí s vysokým obsahom ílu alebo jemných častíc môže byť potrebná jemnejšia sieť, aby sa zabezpečilo odfiltrovanie aj tých najmenších častíc. Naopak, vo vodách s väčším, hrubším sedimentom môže stačiť väčšia veľkosť ôk, čím sa zníži riziko upchania a umožní sa dlhšie intervaly medzi čistením. Pravidelné monitorovanie výkonu filtra a tendencie k upchávaniu je nevyhnutné na zabezpečenie použitia optimálnej veľkosti sitka.